Rozdelenie a výroba alkoholických nápojov

Víno

História a výroba vína

Tzv. nápoj bohov je nápoj získaný alkoholickým kvasením hroznového muštu. Surovina na výrobu vína je šľachtené hrozno viniča hroznorodého /Vitis vinifera/. Pravlasťou viniča sú juhokaukazské svahy, kde boli vinice vysadené už v 4. tisícročí pred naším letopočtom. Umenie výroby vína bolo známe už v starom Egypte 4000 rokov pred naším letopočtom. Víno v staroveku sa nechávalo kvasiť v otvorených kameninových nádobách, nazývaných amfory. Grécky hrnčiari neskôr amforu zdokonalili tak, že sa dala uzavrieť a utesniť, aby víno mohlo dozrieť. Rimania ho uskladňovali v drevených sudoch a kadiach. Pretože drevo nie je vzduchotesné, nemohli víno nechať dozrieť a museli ho piť mladé. Známa valcovitá fľaška so vzduchotesným korkovým uzáverom, vďaka ktorej bolo možné nechať víno dozrievať vo veľkých množstvách, vznikla až okolo roku 1750.

Kvalita a kvantita hrozna z ktorého sa víno vyrába závisí od geografických, geologických a klimatických podmienkach vo viniciach, závisí však aj od odrody a od metód kultivácie.
Dužina predstavuje až 90% hmotnosti hrozna, obsahuje najmä jednoduché cukry (glukózu a fruktózu), kyseliny (vínnu a jablčnú), dusíkaté a minerálne látky. Po vylisovaní sa z dužiny získava mušt.
Hrozno sa zberá na jeseň, keď už obsahuje optimálny pomer cukru a kyslosti. Pre sladké biele vína z oblasti Bordeaux a z Nemecka je príznačné, že hrozno sa zberá až po tom ako je napadnuté ušľachtilou plesňou, Botrys cinerea, ktorá koncentruje šťavu vysušením.

Druhy vína

Červené víno – Pri výrobe červeného vína je hrozno vylisované hneď po zbere. Kvasinky vďaka ktorým proces fermentácie (kvasenia) prebieha sú prítomné na šupke hrozna. Po vylisovaní sa kvasinky dostávajú do styku s glukózou (hroznovým cukrom) a začínajú kvasiť. Produktmi tohto procesu je etanol a oxid uhličitý. Etanol extrahuje farbu zo šupiek hrozna. Čím je víno dlhšie uskladnené, tým je farba tmavšia a hlbšia. Glycerín, niektoré estery, aldehydy a kyseliny taktiež prispievajú k charakteru, vôni a chuti vína a sú vedľajšími produktmi fermentácie. Tradičné dozrievanie vína v Bordeaux trvá dva roky vo vyše 50 galónových dubových sudoch, počas ktorých sa sedimentujú usadeniny. Potom sa víno preleje do nových sudov, aby sa predišlo bakteriálnemu pokazeniu. Vek vína sa vyznačuje na fľaše bezprostredne po naplnení. Červené víno obsahuje viacej esténov a menej cukru ako biele víno.
Biele víno – Šťava väčšiny hrozna je bezfarebná. Tieto odrody sa používajú na výrobu bieleho vína a sú taktiež prešované hneď po zbere. Po prešovaní nastáva proces fermentácie. Môže byť dokonalý – vznikne suché, biele víno, alebo môže byť zastavený – vznikne sladšie víno. Dozrievanie bieleho Burgundského, alebo Chardonnay z Kalifornie ešte stále prebieha v dubových sudoch, ale väčšina vinohradníkov začína používať obrovské nádrže z modernejších materiálov ako je napríklad nehrdzavejúca oceľ. Minimálny kontakt vína so vzduchom zachováva jeho sviežosť a chuť.
Šumivé vína – Patria k najlepším a k najdrahším vínam vyrobených metódou pochádzajúcej z francúzskej vinohradníckej oblasti Champagne. Pri tomto postupe sú kvasinky a cukor pridané už k hotovému vínu. Začína sa druhý proces fermentácie – už vo fľaši. Výsledný oxid uhličitý je rozpustený vo víne. Ostatné metódy ako napríklad pôsobenie oxidu uhličitého na víno sa tiež používajú na výrobu šumivých vín.
Iné druhy vín vyrobené osobitou metódou – Portské alebo madeira sú kultivované pridaním brandy do procesu kvasenia, zabíjajú kvasinky a tak si víno ponecháva určitý stupeň prírodného hroznového cukru. – Sherry sa vyrába pridaním liehu do už hotového vína. Jeho chuť, sila a sladká chuť je upravená do požadovaného štýlu pred plnením.

Pozitívne účinky vína na ľudský organizmus

Kvalitné víno pôsobí v malej dávke na organizmus blahodárne. Biele víno má dezinfekčné a antioxidačné účinky, čo znamená, že spomaľuje starnutie. Červené víno obsahuje veľmi cennú látku rasveratrol, ktorá pomáha odbúravať cholesterol v krvi, čím znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení. Často sa preto hovorí o tzv. francúzskom paradoxe - Francúzi totiž holdujú pomerne tučnej strave, ale vďaka primeranej konzumácii vína zostávajú ich cievy zdravšie omnoho dlhšie.