Víno  Pivo  Liehoviny

Rozdelenie a výroba alkoholických nápojov

Pivo

História a výroba piva

Pozitívne účinky piva na ľudský organizmus

Rozdelenie piva

• Svetlé pivo - väčšina svetlých ležiakov vyrábaných v USA sa skladuje niekoľko mesiacov pri teplote okolo 0,5°C, aby dozreli. V priemere majú okolo 3,3 až 3,4% alkoholu v obj. Európske ležiaky sa skladujú po dlhší čas a preto majú vyšší obsah alkoholu okolo 4,8 až 5% v obj.
• Tmavé pivo - získava svoju farbu a bohatšiu chuť vďaka tomu, že slad sa upraží. Veľmi tmavé pivo sa varí s kombináciou praženého a obyčajného sladu a silno chutí za chmeľom.

Druhy piva vo svete

• ALE (Amber) - je súborným názvom pre zvrchu kvasené pivá varené v britskom štýle. Ich farba je väčšinou jantárová, ale nie je to pravidlo, zatiaľ čo chuť býva väčšinou horká až sladkastá, ani kyslastá chuť nie je vylúčená. Väčšina týchto pív je ale plná a ovocná. "Ale" môžeme tiež chápať ako špecifický štýl, v niektorých krajinách sa však slovo "ale" dosť zneužíva.
• ALT - je pivo, ktoré v Nemecku prežilo všeobecný sklon ku spodne kvaseným pivám. Preto aj ten názov "alt" - starý. Tieto pivá sú zvrchu kvasené a musia prejsť 3 až 8 týždňovým zrením. Farba je väčšinou dosť tmavá, bronzová, ale vyskytujú sa aj svetlejšie verzie. Toto pivo je dosť jemné, ľahko horkasté a čisté. Má chuť ľahko praženého sladu. Je to pivo, ktoré sa len čapuje a je koncentrované v nemeckom Duisseldorfe.
• AMBER - je modernejšie označenie pre "ale" a zdôrazňuje sa u neho predovšetkým farba. Pivá s týmto prívlastkom sa objavujú jednak ako belgické špeciálne pivá, aj ako americké pivá "ale".
• BELGICKÉ ALE - je obdobou anglického a má aj obdobný charakter. Belgické je však trochu viac korenené a živšie, má jantárovú farbu, je zvrchu kvasené a nemá príliš vysoký obsah alkoholu. Tieto pivá sú vhodnejšie na uhasenie smädu, ako napríklad plzenské.
• BIELE PIVO - je to isté, čo pivo pšeničné. Pobaviť nás môžu niektoré nemecké verzie - tmavé pšeničné pivá sa nazývajú "tmavé biele pivo" (Weissbier dunkel). Nemci si pletú pojmy biele pivo (Weissbier) a pšeničné pivo (Weizenbier) dohromady.
• BOCK - je termín odvodený z nemeckého "Einbeck". Pivá "bok", alebo aj "dvojitý bok" (dubbelbok) sú spodne kvasené pivá, ktoré majú vyšší podiel alkoholu a väčšinou ich charakterizuje sladová sladkosť. Pivá "bok", prípadne písané aj ako "bock" sa mnohokrát podávajú ako sezónne, ale nie je to pravidlom.
• DORTMUNDER - od pilsneru sa odlišuje trochu plnšou farbou, menším podielom chmeľu a trocha jemnejšou a plnšou chuťou. V nemeckom Dortmunde, odkiaľ tento typ piva pochádza, sa označuje ako "export". V Holadsku sa používa skratka "Dort", ale tam je toto pivo sladšie a má viac alkoholu.
• DUVEL - je typickým belgickým pivom (po flámsky čert, diabol, rohatý), nazvaným po prvom moku tohoto typu, označovaným aj ako ťažké svetlé belgické pivo. Je to zvrchu kvasené, silno alkoholické pivo s ráznou chmeľovou horkosťou. Pije sa studené, ale aj pri izbovej teplote a ďakuje svojím menom za zradne vysoký obsah alkoholu.
• DYMOVÉ PIVO - vyrába sa zo sladu, ktorý sa suší nad dymom z dreva alebo rašeliny. Môžu to byť zvrchu, alebo aj spodne kvasené pivá. Vždy je u nich charakteristická dymová chuť. Tento štýl sa vyskytuje predovšetkým v nemeckom Bamberku a okolí, ale varí sa aj v Škótsku, vo Francúzsku a dokonca aj na Aljaške.
• FARO - je spontánne kvasené pivo, do ktorého bol pridaný cukor, aby kyslasté pivo prisladil. Ako "faro" sa vyskytujú aj zmesi "lambieku" a sladkých, zvrchu kvasených pív.
• FLÁMSKE HNEDÉ PIVO - je belgickou špecialitou. Zvrchu kvasené pivo červenohnedej farby má za sebou dozrievanie dlhé jeden celý rok, alebo aj viac a reže sa potom s mladým pivom. Dlhým dozrievaním v dubových sudoch získava ľahko sladkokyslú príchuť. Podiel alkoholu je okolo 5%.
• GEUZE - Ak zmiešame starý a mladý "lambiek" a naplníme ho do fliaš, vznikne zmes, ktorá sa ďalej vyvíja v sladkokyslé pivo, ktoré je živšie než sám "lambiek". Tomuto rezanému pivu hovoríme "geuze".
• JAČMENNÉ VÍNO - veľmi silné, zvrchu kvasené pivo. Jeho farba môže mať variácie od svetlej až po tmavú. Aj v prípade britských verzií sa väčšinou najsilnejší produkt nazýva jačmenné víno (Barley wine).
• KOELSCH - zvrchu kvasené pivo s pevnou líniou, pomenované podľa nemeckého Kolína nad Rýnom. Je to svetlé, ľahké a jemné pivo, ale so silným obsahom kysličníka uhličitého. Má okolo 5% alkoholu a môže sa variť s malým množstvom pšeničného sladu. Je to chránený druh piva s pevne stanoveným obsahom a metódou varenia. Pozoruhodná je jeho schopnosť upokojiť žalúdok.
• LAMBIEK - má medzi pivami zvláštne postavenie. Vzniká spontánnym kvasením a tým je vlastne predchodcom všetkých ostatných pív. Kvasnice, ktoré sú nutné na jeho výrobu, sa vyskytujú v belgickom Zennevallei, tesne pod Bruselom. "Lambiek", ktorý sa varí s 30% pšenice, je kyslasté pivo, ktoré dlho dozrieva v dubových sudoch. Obsahuje málo alkoholu a vo svojej holej verzii má málo priaznivcov. Väčšinou sa sladí, alebo obohacuje ovocím.
• MUENCHENER - mníchovské pivo je bavorský variant ležiaka ako v svetlej, tak aj v tmavej forme. Je to ľahko sladové pivo s pomerne neutrálnou chuťou. Tmavá verzia je v Nemecku známa aj ako "dunkel".
• OVOCNÉ PIVO - väčšinou belgické, dostáva ako prídavok určité množstvo ovocia. Základným pivom môže byť "lambiek", ale väčšinou je to "geuze", alebo obyčajné, zvrchu kvasené pivo - druh je uvedený na etikete. Najčastejšie sa predáva čierna čerešňa (kriek) a maliny, ale arzenál ovocia je ďaleko širší: jablká, banány, alebo aj čučoriedky. Chuť týchto pív býva pochopiteľne nesmierne rozdielna.
• PILSENER (Pils) - je pôvodne pivo z českej Plzne. Je to vždy svetlé, spodne kvasené pivo s výraznou chmeľovou horkosťou a ľahkou sladovosťou. Podiel alkoholu leží medzi 4,5% až 5,5%. Aj keď je pôvodný štýl a ešte celý rad pív v tomto štýle dosť plných, "pilsener" dnes väčšinou znamená ľahšie neutrálne pivo.
• PORTER - tmavé pivo (na Slovensku sa varilo v martinskom pivovare) sa varí zo zmesi piva s vysokým obsahom cukrov, ktoré sú zväčša derivované zo sladu. Vzniká pivo s vysokým obsahom alkoholu 6 až 8,5% v obj.
• PŠENIČNÉ PIVO - vyskytuje sa v korenenej belgickej forme a varí sa z nesladovanej pšenice s pridaním byliniek, korenia a pomarančovej kôry. Má ľahko kyslastú a korenenú príchuť a je zakalené. Nemecká varianta sa varí zo zosladovanej pšenice bez ďalších prísad. Z tejto varianty existujú aj verzie s kvasnicami, teda zakalené a verzie čistejšie - prefiltrované. Nemusia byť len svetlé, sú osviežujúce a ľahko kyslasté.
• STOUT - musí robiť česť svojmu menu a byť teda pivom poriadne silným. Má tmavočiernu farbu a príchuť spáleného sladu. Je možné, že má horkú, sladkú alebo suchú chuť, ale vždy musí mať hustú krémovitú penu.
• ŠKÓTSKE ALE - býva plné a zaguľatené pivo, väčšinou dosť tmavé, sladké a so sladovou príchuťou. Mnoho škótskych pív "ale" sú belgické produkty.
• ŠPECIÁLNE PIVO - Mnoho belgických pív z malých pivovarov nemožno zaradiť k žiadnemu určitému typu. Spadajú do skupiny belgických pív typu "ale", avšak vzájomne sa od seba nesmierne odlišujú.
• TRAPISTA - je názov piva, ktoré je možné takto nazvať len v prípade šietich firiem na svete. Všetky robia zvrchu kvasené pivá, ktoré sa blížia belgickým pivám typu "ale" a jačmenným vínam.